Marek Michalčík: o potratoch v Čile a Poľsku
...
Zostaňme ešte chvíľku pri téme potratov, ale poďme na opačnú stranu zemegule, do Čile a do opačného garde problému. Tam totiž platí dôsledná ochrana života o akú sa usiloval vyššie spomínaný poľský návrh. Tamojšia vláda vytvára tlak, aby krajina prešla do "poľského modelu" a boli možné výnimky. Proti návrhu za zachovanie plnej ochrany života sa postavil v krajine silno rešpektovaný hlas baníka, ktorý so svojimi 32 kolegami prežil po banskom nešťastí v roku 2010 takmer 70 dní v 700 metrovej hĺbke. Baník v otvorenom liste vyzval k rovnakej solidarite k životu počatých detí akú spoločnosť ukázala pri záchrane baníkov. Áno, tak nejako by to malo byť, žeby spoločnosť, teda my všetci, s rovnakým vypätím robila záchranné práce pre to, aby bolo zachránené každé dieťa "zavalené" v ohrození potratom. Len také správanie spoločnosti je primerané situácii.
V Holandsku sa napĺňa scenár "šikmej plochy", ktorý predpovedali kritici legalizovania eutanázie v časoch, keď sa zavádzala. S eutanáziou sa začalo z dôvodu súcitu so zomierajúcimi a neznesiteľne trpiacimi, ale začína to smerovať k tomu, že každý neproduktívny občan bude pod spoločenským tlakom svoj život ukončiť alebo mu bude život ukončený z rozhodnutia tretej osoby, ako napríklad v prípade eutanázie novorodencov a detí. V praxi to teda bude dobrovoľne nasilu. K tomuto cieľu smeruje najnovší nápad, ktorý by umožnil asistovanú samovraždu ľuďom, ktorých " život sa naplnil". Už dnes sa v Holandsku končí eutanáziou vyše 5500 ľudských životov, čo predstavuje takmer 4 % všetkých úmrtí. Na situácii v krajinách Beneluxu treba vidieť aj jedno pozitívum. Je dôkazom o tom, čo spôsobí zavedenie eutanázie, pričom tento dôkaz nemusíme zažívať na vlastnej koži. Vlastne v priamom prenose môžeme vidieť ako chápadlá smrtonosného životného štýlu stále viac a viac narastajú a kynožia čoraz viac obetí. Zároveň je to aj výzva pre všetkých, ktorí sú presvedčení, že život má vyšší zmysel a má zmysel o nachádzaní zmyslu života hovoriť. Lebo to zachraňuje ľudí pre sebaúctu a od predčasnej smrti.
Veda je dnes, podobne ako politika či kultúra, priestorom, v ktorom dochádza k ovplyvňovaniu verejnosti trendovo želaným smerom. V snahe o politickú korektnosť sa napríklad niektorí vedci usilujú o dokazovanie rovnocennosti homosexuálnych vzťahov s tými heterosexuálnymi a používajú preto sadu prístupov, ktorých cieľom je interpretácia výskumov v súlade s týmto zadaním. Známy americký sociológ Mark Regnerus publikoval zaujímavý článok, v ktorom nastavuje zrkadlo svojim kritikom. Tí spochybňujú jeho výskum, z ktorého vyplýva, že najlepšie sa v živote darí deťom žijúcim v rodine založenej manželstvom jedného muža a ženy. Regnerus pomenováva niektoré metodologické a interpretačné nedostatky, ktoré jeho kritici používajú a potvrdzuje, že niet pochýb o tom, že deti potrebujú aj otca aj matku.
A ešte jedna informácia z vedeckého sveta. Do médií sa dostala správao tom, že u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu je zaznamenaný vyšší výskyt depresie a musia užívať antidepresíva. Opäť ďalšie potvrdenie toho, že žiť pro-life znamená žiť zdravo a šťastne.
Z Bruselu a zo Štrasburgu nám väčšinou prichádzajú zlé správy. Tentoraz nám ale zástupcovia európskych krajín v Rade Európy urobili radosť, keď odmietli rezolúciu podporujúcu surogátne materstvo. Napriek tomu je ale dnes už jasné, že pro-liferi musia rozšíriť svoj obzor aj o túto tému. Najmä vo vyspelých západných krajinách už je potrebné chrániť materstvo pred komercionalizáciou a hazardovaním s prenesením počatého dieťaťa do lona inej ženy než matky. Pričom nie je možné vylúčiť vo vzdialenejšej budúcnosti aj využívanie umelých materníc.
A na záver dve pozvánky. Do 6. novembra je stále je možné zapojiť sa do aktivity 40 dní za život. A nezabudnime zapáliť v nadchádzajúcom "dušičkovom" čase sviečku za nenarodené deti.