Slovanského kráľa Svätopluka korunoval pápež Štefan V.

Po latinsky písané (t. j. najmä franské či pápežské) pramene Svätopluka označujú či oslovujú ako rex (kráľ), dux (vojvoda, knieža, vládca, vodca), princeps (knieža) alebo comes (vladár, druh). Jeho štát sa opakovane označuje ako regnum (kráľovstvo alebo niekedy voľnejšie ponímané ako ríša/územie len jedného, t. j. suverénneho, panovníka). Napr.:
V Reginovej kronike sa píše k roku 894 "Zuentibold, rex Marahensium Sclavorum" (Svätopluk, kráľ moravských Slovenov) a k roku 890 "regnum Marahensium" (kráľovstvo moravské). Regino Svätoplukovi titul rex dáva dôsledne namiesto titulu dux.

Vo Fuldských análoch sa k roku 884 píše "Zwentibaldus dux cum princibus suis" (vojvoda/vládca Svätopluk so svojimi kniežatami) a vo vzťahu k Nitrianskemu kniežatstvu pred koncom vlády Rastislava "regnum Zuentibaldi" (kráľovstvo/ríša Svätoplukova).
V oficiálnom liste pápeža ... asi z konca roka 885 Svätoplukovi (nájdenom v rakúskom Heiligenkreuzi) sa píše v oslovení v preklade "...Svätoplukovi, kráľovi Slovenov".

V Industriae tuae je Svätopluk pápežom oslovovaný ako comes (vladár, druh).
Český kronikár Kosmas píše o. i. "Zuatopluk rex Moravie" (Svätopluk, kráľ Moravy).
Arabský učenec Ibn Rusta píše výslovne, že je Svätopluk korunovaný, že je to "vladár, ktorý má hodnosť ra'ís ar-ru'asá" (vládca vládcov, vodca vodcov, náčelník náčelníkov, knieža kniežat a pod.) a ďalej ho v texte označuje aj priamo ako kráľ (vo voľnejšom preklade vládca). Perzský učenec Gardízí tituluje Svätopluka ako malik (kráľ) a aj výslovne píše, že "nosí na hlave korunu".

V slovanskom texte Život Konštantína a Metoda je titul Svätopluka. Týmto slovom, ktoré sa obyčajne prekladá ako "knieža" a ktorého význam sa časom menil, sa u Slovanov označovali rozliční vyšší aj nižší vládcovia - panovník, knieža, urodzený veľmož a podobne.

Aj keby sa ignorovala skutočnosť, že je Svätopluk vo viacerých prameňoch výslovne označovaný ako "kráľ" a ako korunovaný panovník, bol kráľom už svojim postavením tak v štáte ako aj (najneskôr od roku 880) voči pápežovi. Preto napr. Ratkoš (Cambel 1986) píše "Svätopluk, ktorého už po roku 880...možno označovať aj ako kráľ", Kronika Slovenska I (Kováč 1998) píše "už súčasníci ho považovali za kráľa". Napr. M. Kučera (Kučera 2008) označuje Svätopluka najprv ako knieža a od prevzatia vlády Veľkej Moravy ako kráľa.

M. Ďurica v tejto súvislosti píše o možnom doklade o korunovácii (v roku 885?): K roku 885 píše Podľa niektorých prameňov (starochorvátsky letopis neznámeho autora z Duklje, ktorý sa zachoval aj v latinskom preklade a vychádzal zo staršieho glagolského textu) pápežský legát Dominik [ktorého na Veľkú Moravu vyslal Štefan V. v roku 885] korunoval Svätopluka za kráľa podľa rímskeho ceremoniálu (more Romanorum regum - hlava IX.). Oslovenie "jediný a najdrahší syn" [z roku 885 a skorší variant v texte Industria tuae 880 a z roku 879] podľa vtedajšieho úzu rímskej kúrie pápež používal iba voči rímskym cisárom alebo pri styku s panovníkom, ktorého chcel kandidovať na najvyšší prestol.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4topluk_I._(Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava)